Som pastiersky pes, ale k tomu, aby som mohol
vykonávať svoju prácu zodpovedne, musím byť aj statočným bojovníkom.
Voči ľuďom sa nedám poštvať, ale ak si strážim svoje teritórium, viem sa
postaviť aj voči človeku, ktorý nerešpektuje moje hranice. Bojujem však
najmä voči zvieracím votrelcom a to predovšetkým proti vlkom, šakalom,
hyenám a v podstate proti všetkým, čo ohrozujú stáda, ktoré strážim.
Chránim, sprevádzam svojho pána a jeho stáda v neľahkých podmienkach
preto musím byť dostatočne odolný a tiež dobrým, neohrozeným bojovníkom.
Práve to je dôvodom, prečo ma z času na čas postavia do boja proti
mojim druhom, aby som si požadované charakterové vlastnosti overil v
praxi, v súperení. Je to pre mňa dôležité a nevadí mi ani nejaký ten
šrám po boji, pretože budem pripravený na stretnutie s vlkmi a tam už
ide nielen o zdravie, ale niekedy aj o život. Naviac boj proti druhovi,
na ktorý ma privádzajú, je vždy čestný, raz som lepši ja, druhýkrát
súper, ale vždy vieme, ktorý z nás je v ten deň boja lepší. Ak zaplačem,
stiahnem chvost, alebo odídem, tak prijmem prehru a víťaz to
rešpektuje. A ja tak konám tiež, ak mi protivník dá najavo, že sa
vzdáva. Bol som počas tisícročí šľachtený, aby som strážil zverené
teritórium, chránil čriedy oviec a bojoval. Som rád, že si môžem svoje
sily zmerať v čestnom boji so svojim druhmi a nechcem, aby ma niekto
menil, som stvorený samotnou prírodou a podľa legiend tým Najvyšším, aby
som slúžil a pomáhal pastierom Strednej Ázie.
Veru tak nejako by sa charakterizovali psy Strednej Ázie, ak by boli
schopné vyjadriť sa ľudským slovami. Avšak ich charakter, práca pri
stádach a chuť bojovať svedčia o tom, aké tieto psy sú, aj bez slov.
Rešpektujúc danosti týchto psov, pochopíme, že testy na overenie a
utuženie charakteru nie sú žiadnym týraním, ale nevyhnutnosťou, ak
chceme zachovať povahy, ktoré aziatom náležia.
Turkménska odborníčka Farida Bolkunova neraz na svojich seminároch
hovorí o tom, že testovať aziatov a ich boje medzi sebou sú nie len
samozrejmosťou, ale nevyhnutnosťou a nikto v Turkménsku a vôbec v SÁ ich
význam nespochybňuje. To, že sa cvičia služobné psy hrýzť a útočiť na
človeka, to nevadí a ak sa overuje charakter psa potrebný pre jeho
pracovné využitie, to niekto odsudzuje? Pýta sa Farida a ak sa nad tým
trochu zamyslíme, musíme priznať, že na jej slovách je hodne pravdy.
Niekto môže namietať, že služobné psy sa musia učiť útočiť na človeka a
zadržiavať figurantov, pretože ich využitie je práve v boji proti
zlodejom a zločincom. Áno to je pravda, ale aziat pri svojej práci
nebojuje voči zlodejom a narušiteľom? Samozrejme bojuje, hoci voči
zvieracím ale tí sú odhodlaní bojovať za svoju korisť v podobe ovce,
alebo kozy odvážne i za cenu možného stretu so psím ochrancom. A tak
logicky, musí byť aziat pripravený na tvrdý a nekompromisný boj. A
pripravuje sa tak na testových zápasoch, ale aj na šampionátoch. Na
seminári v tomto roku Michal Varfolomej hovoril o nevyhnutnosti
overovania charakteru aziatov testovými súbojmi a rozoberal pravidlá
týchto súbojov. Účastníci sa mohli dozvedieť o turnajoch na Ukrajine,
ale aj v Turkménsku, pretože Farida na seminári dopĺňala informácie o
bojoch v Turkménsku. A vôbec, v celej Strednej Ázii sa obdobné podujatia
usporadúvajú. Bojuje sa podľa pravidiel, k vážnym zraneniam takmer
neprichádza, pretože je to ošetrené pravidlami, že pri ohrození zdravia
psa, sa zápas prerušuje. Aziat je na takéto súboje pripravený, jeho
exteriér mu umožňuje tieto boje zvládať. Hrubá elastická koža sa
prehryznúť len tak ľahko nedá, takže vo väčšine prípadov k vážnemu
zraneniu neprichádza.
Väčšinou sa snažia uchopiť jeden druhého na hlave
za uchom, pretože ak sa to niektorému podarí, ten druhý sa nemôže dobre
brániť, zostáva mu len trpezlivo čakať na chybu súpera, aby sa z takého
chvatu dostal. V súbojoch sa zistí, ako na tom bojovníci, ochrancovia
stád sú. Či chcú bojovať, či sú trpezlivé, odolné voči bolesti a či majú
zodpovedajúcu techniku boja. Tá je veľmi dôležitá, hlavne neskôr v
reálnom boji proti vlkom, pretože tieto hryzú, sekajú vôkol seba a ak
aziat nedokáže chvatom vlka udržať, prichádza k mnohým poraneniam. Okrem
držania protivníka na hlave za uchom, chytajú aziati súpera za hrdlo a
pomaly krútia protivníkovu kožu, keď za pomoci pritláčania nosom mu
uberajú vzduch. Dýchajú za pomoci takzvaných vačkov, ktoré sa tvoria z
dolných pyskov, čo je veľmi dôležité, pretože aziat tak môže dobre
naberať dych počas toho ako drží svojho súpera. Pri chuti bojovať
obidvoch bojovníkov sa boj zvyčajne začína takzvanou sviečkou, keď
obidvaja aziati stoja na zadných nohách a snažia sa jeden druhého dostať
na zem. Nie vždy ten, ktorý je v tejto polohe úspešnejší a dostane
súpera pod seba, musí zákonite vyhrať. O výhre rozhoduje viacero
faktorov a jednými z najdôležitejších sú odolnosť voči bolesti a
trpezlivosť. Skrátka aziat je na boj dobre vybavený, jednak svojim
exteriérom, jednak vrodeným charakterom.
Lenže zatiaľ čo psí bojovníci bojujú čestne, ich majitelia neraz skĺznu k
počinom o ktorých sa ako férových zďaleka hovoriť nedá. Natierajú
svojich psov rôznymi masťami, aby získali pre svojich psov výhody,
nebránia sa ani dopingom. Myslím však, že takéto problémy sa u nás
nevyskytujú, ale nerešpektovanie pravidiel testových súbojov, to už áno.
Sú ľudia, ktorí ich buď nepoznajú, alebo si ich účelovo prispôsobia,
len aby si za každú cenu vyhojili svoje ego a ich psy boli úspešné.
Nechápu, že v prvom rade ide o overenie charakteru a nie o víťazstvá za
každú cenu. No kto im to vysvetlí, keď si potrebujú preliečiť svoje
komplexy na úkor zdravia svojich, ale aj súperových psov? Psy bojujú
fér, ale ľudia im to často kazia, pretože nemajú zmysel pre čestný boj.
Nútia psov do boja, hoci podľa pravidiel a všetkých signálov, ktoré psy
dávajú, už dávno prehrali. Nútia bojovať psy v ťažkých stretoch veľakrát
za sebou, klamú, podvádzajú seba a okolie. Umelo vyrábajú rôznych
šampiónov a potom s veľkou pompou ponúkajú po takýchto psoch šteňatá,
hoci v našich končinách žiaden šampión nikdy nebol. Dajme tomu, že
vymyslení šampióni by nikomu vadiť nemali, však kto chce nech verí tým
somarinám. Existuje však riziko pri takýchto testových aktivistoch, že
im naletia začiatočníci. Zničiť psychiku mladého psa neuváženým
zaobchádzaním, sa dá. Dokonca aj dospelému psovi. Aj vstrebávať
dezinformácie o jedinečnosti kaukazských vlkodavov sa dá. Otázkou však
zostáva čo je správne a pravdivé a komu takéto a iné nezmyselné aktivity
prospejú. Našťastie je u nás vždy možnosť výberu. Na jednej strane
skupina ľudí, ktorá si potrebuje stále niečo dokazovať. Skupina v ktorej
sa rodia vymyslení šampióni, skupina, ktorá má svoje vlastné pravidlá a
nie vždy rešpektuje danosti plemena. Možno aj preto, lebo si
kaukazských vlkodavov pletú s aziatmi, mysliac si, že Kaukaz sa
nachádza v Strednej Ázii. Na druhej strane chovatelia, majitelia, ktorým
na svojich psoch záleží, majú k ním úctu, chcú overovať povahy, ale v
rámci ducha, akým aziati bojujú. Nepotrebujú víťazov a šampiónov,
potrebujú povahovo zdatných aziatov a väčšina z nich aj takí sú. Nemajú
nič voči kaukazským vlkodavom, ale je im jasné, že tieto miešať s
aziatmi nebudú, pretože sa jedná o iné plemeno.
V Strednej Ázii majú v tom jasno, kaukazských vlkodavov nechávajú na
Kaukaze,
majú svojich aziatov, ale šampiónov potrebujú, víťazi
sú najváženejšími a najcennejšími psami. Tu sú však šampióni skutoční,
ktorí si svoj titul absolútne zaslúžili. Nie sú stvorení na malom
pieskovisku, kde sa niekto hrá na niečo, na čo v skutočnosti nemá.
U nás, v našich končinách je prirodzene situácia odlišná a zložitejšia
ako v SÁ, no overiť charakter aziata je potrebné a možné aj v našich
podmienkach. Treba si len vybrať tú správnu skupinu chovateľov, ktorým
ide o aziatov v zodpovedajúcom type psov SÁ a správnym charakterom a nie
tých, ktorých aktivity plemenu skôr škodia a veľmi silno zaváňajú
diletantstvom.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára