Z rozprávky Karakušov rozsudok

  Jeden zlodej si pri krádeží zlomil nohu, keď povolil obločný rám, na ktorý vyliezol. Vybral sa za kráľovským správcom Karakušom so sťažnosťou.

Aborigénka pri práci

Karakuš si postupne volal všetkých pomyslených vinníkov od majiteľa až po krásnu ženu v červených šatoch a nakoniec farbiara, ktorý tieto červené šaty zafarbil a ktorý ako posledný zostal najväčším vinníkom zlodejovho nešťastia. Karakuš rozhodol o tom, že farbiar musí pykať za zlodejovu zlomenú nohu a nariadil ho obesiť. No a keďže bol farbiar privysoký k tomu, aby ho obesili na dvere, vymenili ho skrátka za iného farbiara, menšieho, ktorému nepomohli ani prosby, ani  vysvetľovanie. A bolo učinené spravodlivosti zadosť, zrejme preto, aby kráľovský radca Karakuš ukázal ľudu svoju múdrosť a zmysel pre spravodlivosť.

V rozprávke je kráľovský radca Karakuš, u nás na Slovensku zase parlament s mnohými spravodlivými správcami slovenského národa a hlavný slovenský Karakuš sa rozhodol tiež učiniť spravodlivosti zadosť a aby uspokojil rozbúrený pospolitý slovenský ľud a zároveň odpútal pozornosť od najväčších zlodejov, ktorí si pri rozkrádaní nášho spoločného majetku poranili svoje nožičky, rozhodol sa obetovať ako nevinného farbiara z rozprávky, vybrané plemená psov, ktoré sú pre spoločnosť ozajstnou hrozbou. Je nutné zastaviť krvilačné šelmy, ktoré si radi pochutia na ľuďoch, ktorých  chytajú a hryzú hlavne v priestoroch svojich bydlísk a nezriedka aj v parkoch,  na uliciach.

Ako každé iné šteňa

A pozor! Medzi najnebezpečnejšie plemená patrí pastiersky pes zo Strednej Ázie, ktorý sa vo svoje pôvodnej vlasti živí  najmä lovom pastierov od čoho je odvodený aj jeho názov Stredoázijský pastiersky pes. Vidno, že slovenský Karakuš  sa vyzná, keď tieto psy, ktoré patria medzi najstaršie, najstrašnejšie plemená na svete a od nepamäti sú pre celé ľudstvo obrovskou hrozbou, zaradil do zoznamu nežiaducich. V našej vyspelej spoločnosti takéto monštrá nemajú miesto, vďaka Karakuš, konečne sa budeme spokojne prebúdzať  do rúžových zajtrajškov. Konečne budeme môcť vyjsť bez strachu na ulicu bez toho, aby sme sa obzerali, či na nás práve nestriehne tento hrozný lovec a démon menom  Stredoázijský pastiersky pes, niekedy familiárne  nazývaný aziatom. Vskutku  bolo načase nastoliť poriadok !
No asi bolo dosť tej irónie, ale nedalo mi nenájsť analógiu medzi rozprávkovým Karakušom a našimi zástupcami národa, ktorí sa pustili do záchrany ubolených občanov, ktorých trápia v tejto dobe hlavne psy a nie darebáci, ku ktorým sú zhovievaví. To čo sa v súčasnosti v parlamente odohráva v súvislosti s vybranými plemenami , ktoré sa dostali bez akejkoľvek logiky do nemilosti už nie je obyčajná absurdita, diletantizmus.

Medzi ľuďmi

A som presvedčený o tom, že ani slovo idiotizmus dostatočne nevystihuje skutočnú podstatu podaného návrhu, ktorý bol do parlamentu predložený. A to, že sa dostal do druhého čítania svedčí len o dostatočnom počte idiotov, ktorí boli z vôle ľudu zvolení do inštitúcie nazvanej parlament.  Na druhej strane, čo sa čudujeme? Veď Slovač rada počúva sľuby a má rada jednoduché riešenia, ktoré zabezpečí  súčasná politická garnitúra pri moci. To známe, že nikto vám nemôže dať viac ako my sľúbiť má pre ľudí na Slovensku čarovnú moc a nikto si neuvedomuje kam to pomaly, ale iste smeruje. Je to priehľadné, sľubovať a potom odpútavať pozornosť od vážnych problémov a ledačín. Nevydaný blok za jedny zápalky, alebo pivo- pokuta  330 až 3300 Euro. Jeden jogurt, deň po záruke – 1000 Euro. Stredná produkujúca vrstva hlavne v obchode – triedni nepriatelia. Takáto  ideológia sa tu vtláča slovenskému národu.
Na druhej strane  machinácie a podvody na vysokej úrovni za podpory politických mecenášov  často znamenajú  doživotný blahobyt, jachty, vrtuľníky, hotely, ostrovy, kontá na Cypre, dovolenky na Seychelách. Takto to u nás funguje, takto si to priala väčšina, ktorá dala hlasovaním moc tým, ktorých najpálčivejším problémom sú psy a medzi nimi aj naši aziati.

Nikto nemá strach. Ako vidno ani malé deti v jeho blízkosti, lebo vedia, že ich aziat bez príčiny nenapadne

Zvyšujú sa kontroly, naháňajú malé rybičky zatiaľ čo žraloky úradujú, korumpujú a hádžu miliónmi. Nie psom zaviesť povinné náhubky, ale vládnym činiteľom a členom parlamentu nasadiť náramky s kamerami, aby boli neustále pod kontrolou, lebo práve títo sú pre spoločnosť nebezpečnejší ako všetky hryzavé psy tejto krajiny.
Návrh zákona, týkajúci sa nášho plemeno SAO / stredoázijský ovčiak /, samozrejme a celkom logicky by v normálne fungujúcom štáte nemal mať žiadne miesto, lenže žijeme na Slovensku a je možné, že za podpory idiotov si to miesto nájde. Zákon by mal logicky riešiť zodpovednosť jednotlivých majiteľov všetkých plemien a nech sú kritéria trestnoprávnej zodpovednosti prísne. To sa dá pochopiť, dokonca by tomu tak malo byť, lebo človek, občan a hlavne deti musia byť spoločnosťou chránené. Som všetkými desiatimi za, nech sú tresty pre nezodpovedných majiteľov čo najprísnejšie, ale trestať nejaké plemená? Za čo? A dokonca pastierske plemeno, ktoré je v zásade povahovo vyrovnané, nemá v“ náplni  práce“ útočiť na ľudí, ako väčšina služobných psov a tisíce rokov bolo šľachtené za účelom ochrany stád pastierov v Strednej Ázii?!

Pri práci v Tadžikistane

A vie slovenský Karakuš o fakte, že príliš agresívne jedince nášho plemena sa dlhé roky vo svojej pôvodnej vlasti a to najmä v Turkménsku a Tadžikistane utrácali ak bez príčiny na človeka čo len zavrčali, bez pohryzenia? Samozrejme v rukách hlupákov, ktorí tieto psy dráždia a nabudzujú voči ľuďom, môžu tieto psy vzbudzovať obavy, ale ktoré plemená v rukách nezodpovedných majiteľov  nebudú vzbudzovať tieto obavy? A u nášho plemena u správnych aziatov je to doslova genetický zakódované neubližovať človeku a najmä deťom.
Venujem sa týmto psom už viac ako 20 rokov, vychoval som pri nich troch, dnes už dospelých synov, máme doma vnúčence, chodíme na prechádzky a doteraz sa nikdy nestalo, aby naše psy na ulici niekoho pohrýzli. A doma rodinných príslušníkov tak isto nie. Nebudem tu rozoberať podobne ako postupovať pri výchove a držaní aziata, ale v každom prípade je nutné  brať na zreteľ jeho povahové vlastnosti, ostatne tak by to malo byť pri každom plemene, lebo ak sa tieto vlastnosti snaží niekto nasilu meniť a zaobchádza so svojim psom podľa svojich predstáv nerešpektujúc dané vlastnosti plemena, môže napáchať hodne zla.

Kamaráti

Ak budete pitbulla štvať na ľudí, je to proti jeho prirodzenosti a môže to nalomiť jeho psychiku, čo býva príčinou skratového chovania. A tak je to aj s aziatom, ale aj iným plemenami. Aziata nedráždime na ľudí a tiež nebudeme nútiť chrta, aby stopoval a bulldoga, aby pretekal na dostihoch.Každému čo patrí.
Problémy nie sú v konkrétnych plemenách, ale v ľuďoch. Tak jednoduché a logické, teda pre normálneho človeka.  Skúste aziata úmyselne poštvať voči človeku niekde vonku na pár metrov. Nejde to, nie je to pes na zadržanie a štvanie voči ľuďom. A čo iné plemená, ktoré sa do zoznamu nedostali a ktoré na cvičákoch po víkendoch útočia na figurantov a majitelia ich k tomu vedú? Nikto si však z nás nechce nič idealizovať, lebo aj náš aziat vie byť nebezpečný, ak si stráži svoje teritórium , ale to by komu malo vadiť? Lumpom, zlodejom, ktorý vás chcú vykradnúť? Prečo sú u nás darebáci zákonom chránení a to nielen v takýchto prípadoch?

Za roky spolužitia  sučky aziata s dievčatkom, nedostala na ňu chuť

Smutné čo deje ohľadne nášho plemena, ale aj iných plemien, ktoré sa dostali do nemilosti. Tí, ktorí  mali hájiť záujmy chovateľov a všetkých plemien,  ponúkli navrhovateľom zákona obetného baránka v podobe pár plemien, ktoré v žiadnom prípade nepatria medzi tie, ktoré štatisticky najviac zahryzli do človeka. Ak mnohí s nádejou očakávali lepšie časy po odchode slovenského Lukašenka bývalého prezidenta SKJ Štefíka, tak sa dočkali. Nie však lepších časov, ale ignorancie. Ako inak nazvať to, keď si svoje vyvolené plemená niekto chráni tým, že obetuje iné plemená a podhodí navrhovateľom kosť, po ktorej navrhovateľ s vďačnosťou chňapne? Má sa tak aspoň na čo vyhovoriť, odbornú radu dostal od povolaných.

Veľký  a verný kamarát

A nič na tom nemení ani fakt, že čelní predstavitelia prehodnotili svoje pôvodne stanovisko a chceli by vziať ohlodanú kosť naspäť. Chytať zajaca za chvost zvyčajne nemá efekt. Pozde, pozde milý drozde! Ak bude ten návrh zákona z dôvodov väčšiny idiotov  schválený, spoluvinu na tomto svinstve napáchanom na obetovaných plemenách nezmyjú. Uvidíme ako to všetko dopadne. Ak tento neuveriteľný návrh zákona prejde, nebude to prvý raz, čo na Slovensku zakvitne hlúposť a chovatelia dotknutých plemien budú musieť hľadať spôsob ako fungovať v tejto demokratickej spoločnosti naďalej. Alebo to jednoducho zabalia. Rozprávky mávajú väčšinou konce dobré, hoci tá o Karakušovi  pre nevinného farbiara dobrý koniec neprichystala. Nechajme sa prekvapiť, ako dopadne návrh slovenského Karakuša a aký to bude mať koniec pre chovateľov obetovaných plemien a aký pre plemená samotné.
Nádej zomiera posledná a zostáva len veriť, že zdravý rozum ešte zo všetkých kompetentných nevyprchal nadobro.