Či še hnevace? /či sa hneváte? /

 vešol un do jedneho domu a zjednal še z gazdom tak, že chtory še perši pohneva, temu še odreže nus. / I vošiel on do jedného domu a zjednal sa s gazdom, kto sa prvý nahnevá, tomu sa odreže nos /

Edigej Borojo - víťaz nejednej vystavy, druhé miesto na Svetovej výstave v Helsinkách, o tomto psovi sa píše v blogu. Mal boľavé lakte.

Či še hnevace?
Je názov jednej z Dobšinského ľudových rozprávok vo východoslovenskom nárečí. V rozprávke si robia prieky traja bratia s gazdom u ktorého sú v službe a ak niektorý z nich nevydrží schválnosti, ktoré si navzájom konajú, tak  prvý  ktorý sa nahnevá príde o svoj nos. Ktovie koľkí z nás by obstáli pri takých skúškach, ktoré si hlavní aktéri rozprávky  vzájomne dávali? V úvodnom blogu som si dovolil pichnúť do osieho hniezda a samozrejme reakcie nedali na seba dlho čakať a ak by sme sa ocitli v spomínanej rozprávke,  pár nosov mojich oponentov by bolo vo vážnom ohrození a trúfam si povedať, že by na svojom mieste nevydržali. Nie som prihlásený na facebooku,  s fórami som už skončil a tak sa mi tie negatívne ohlasy dostávali viac menej sprostredkovane, ale aj to stačilo k tomu , aby som mohol skonštatovať, že som aj takéto reakcie očakával. Nie som predsa naivný a v kruhu chovateľov nášho plemena sa nepohybujem jeden deň.  Zdá sa, že tých pozitívnych bolo

Ejsar Borojo, šampiónka SR, tiež s boľavými lakťami.

viac, ale také zázraky aby som svojimi  slovami všetkým ulahodil sa nedejú.   Predpokladal som, že rozvírim pokojnú hladinu ako svojho času na českom fóre, keď som poukázal na nebezpečenstvo premeny nášho plemena na plemeno celkom odlišné čo sa týka vzhľadu a charakteru tiež. Samozrejme nebolo to vtedy len z mojej hlavy, pretože  impulz k tomu počinu prišiel hlavne pri štúdiu internetových stránok, keď som dlhé večery sledoval večné a nekonečné debaty na ruských a ukrajinských fórach. Mnoho sa človek mohol dozvedieť zo stránok renomovaných chovateľských staníc ako Kara-Kelle, Tosh Sanam, Royal Gift of Asia , Azia Chan a tiež zo seminárov, kde najmä Farida Bolkunova  vedela dokonale rozobrať do detailov psy Strednej Ázie v Turkménsku, ich exteriér, charakterové vlastnosti, skrátka všetko čo s našimi aziatmi úzko súvisí.

Ilgiz: Víťaz mnohých výstav, ale problémy s lakťami sú evidentné

Paradoxne aj dlhé, často únavné debaty so skupinou chovateľov, ktorí sa rozhodli ísť svojou vlastnou cestou a vytvorili svoj vlastný klub Turkménskych Alabajov, mi pomáhali rozšíriť si vedomosti o psoch Strednej Ázie, lebo ak človek chce diskutovať  musí,  vecne argumentovať. A k tomu je nutné zozbierať všetky možné dostupné materiály, porovnať ich a zhodnotiť. Čas ukázal, že cesta čistých turkménskych alabajov je u nás v našich podmienkach ťažko realizovateľná a tak viacerí sa vrátili  k osvedčenej značke SAO.

"Kravský" postoj

Mnohí celkom ľahko a spokojne prevrátili svoje kabáty a nech slúži ku cti tým pár ľuďom, ktorí síce zostali opustení so svojimi víziami, ale zachovali si svoju tvár a charakter. Zatiaľ, čo tí  iní  si svoje psy bez mihnutia oka, určite nie kóšer spôsobom za asistencie bývalého prezidenta SKJ  Štefíka, zaregistrovali späť  pod SAO, ktoré tak statočne pár rokov  hanili. A skôr ako pristúpim k jadru tohto blogu, by som rád ozrejmil, tým, čo budú mať s mojimi slovami nejaký problém, aby sa obracali výlučne na moju osobu, pretože za to, čo tu prezentujem, som zodpovedný výlučne ja a nikto iný. Konštatujem to preto, lebo pri prvom mojom blogu sa niekto obrátil  na nesprávnu adresu.  Možno si majiteľ myslí, že ak zmiznú fotografie, zmiznú problémy, ktoré som pomenoval. Nepochopil, že ak strčí hlavu do piesku, že  raz tu hlavu bude musieť, či chce, alebo  nechce z piesku vytiahnuť.  V žiadnom prípade nebolo a nie je mojim úmyslom jednotlivých psov dehonestovať a spokojne priznávam, že aj u mojich psoch a mojich odchovov sa vyskytli a zrejme aj vyskytnú nedostatky, lebo to skrátka chovateľský život prináša.

Nie každý import sa vydarí, ale je to potomok vynkajúceho psa šampióna Tibul Chana, s ktorého líniami i dodnes v Strednej Ázii pracujú. Mohutný pes, avšak už nie v požadovanom type, príliš ťažký lymfatický, ale kĺby mal v poriadku a tak isto charakter zodpovedajúci.

Je tu však obrovský rozdiel v prístupe riešení problémov od jednotlivých chovateľov. Zatiaľ čo jeden vediac o problémoch svojich zverencov chyby za každú cenu zakrýva, dokonca obhajuje a zavádza nových majiteľov, druhý už so psami a sukami u ktorých evidentne vážne chyby objavil v chove nepočíta. A tu je kameň úrazu, lebo nie každý je ochotný sa vzdať chovnej suky, alebo psa len tak ľahko. Veď prečo aj, keď sú to neraz výstavne úspešné jedince, alebo vzácne importy z Ruska, či Ukrajiny. Potomkovia legendárnych psov sú u nás nedotknuteľní a ak sa aj ukáže časom na viacerých odchovoch, že niečo nie je v poriadku, čo sa týka genetickej danosti ohľadne exteriéru, alebo charakteru, tak sa to jednoducho neberie do úvahy.  Myslím, že som to už viackrát v iných témach konštatoval, že mať legendy je síce pre chov prospešné,  ale potomkovia musia ukázať, že sú hodní svojich predkov. Ak aj zoberieme do úvahy fakt, že vo vrhu nemôžu byť všetky šteňatá rovnaké ani čo sa týka exteriéru ani čo sa týka povahy, časom na viacerých vrhoch musíme vidieť aké vlastnosti  u potomkov v globále prevládajú. V praxi to znamená asi toľko, že ak väčšina z vrhu sú jedincami zdatnými, je vhodné dať rodičom daných šteniat ďalšiu šancu, aby potvrdili, že sa nejedná o náhodu a samozrejme rodičov môžeme obmieňať.

Nie každý odchov sa podarí

Ak však zistíme nedostatky vážneho charakteru, pokúšame sa zistiť odkiaľ pramenia, či zo strany otca, alebo matky. Pre zodpovedného chovateľa je samozrejmé,  ak sa zopakujú od niektorého chovného jedinca problémy u jeho potomkov, že ho viac v chove nebude používať a to aj v tom prípade ak by to bol potomok hociktorého legendárneho psa. Pred časom bolo dovezený do ĆR zaujímavý pes výbornej krvi, pes urastený, mohutný v type, skrátka naozaj veľmi pekný pes, chýrnych predkov. Priznám sa, že v tom čase som uvažoval napáriť týmto psom a majiteľa som aj oslovil avšak zhodou okolnosti sme namiesto tohto psa použili iného, ale aj keď to uskutočnené spojenie nevyšlo podľa mojich chovateľských predstáv, som rád, že som toho importovaného zaujímavého psa v chove nepoužil. Dokonca hovorím, že všetci svätí pri mne stáli a stalo sa čo sa malo stať. Pravda ani ten môj  vrh s iným psom nenaplnil moje chovateľské ambície, ale v tom vrhu sa narodili aspoň šteňatá s výbornou povahou, čo by som od toho importovaného psa, určite nedostal. Moje sklamanie nebolo náhle, ale postupom času sa ukázalo, že tento pes, ktorý sa mal statočne postaviť voči známemu borcovi na Ukrajine, nemá žiadnu psychiku, ktorá by čo len trochu zodpovedala požadovanému charakteru.

Hrdý pastiersky pes,alebo šašo?

Vidieť psa rezignovať po pár sekundách nie je príjemný zážitok pre tých, ktorí vkladali do neho nejakú nádej. A ak sa to zopakuje a váš favorit znovu utečie po pár sekundách panicky kvíliac, tak je to ešte horšie. Poviete si, to nič, lebo aj také sa stáva a fakt je to pravda, pretože pes je len živý, cítiaci tvor a nemusí mať svoj deň, lenže ak neskôr vidíte potomkov, ktorých reakcia je obdobná, pochopíte, že to nemôže byť náhoda. Smutné, pre mňa hodne smutné, lebo tak charakterovo slabé jedince som hádam videl len u poradcu chovu SKÁaRO, ktorý je tým povestný, že ho hryzú vlastné psy, keď sú na neho nahnevané, že ich pustil do stretu s nejakým protivníkom.
A to, že majiteľ importovaného  psa  o tom vie, že má charakterovo slabého jedinca a  z dôvodov len jemu známych napári množstvo súk je jeho osobná vec. Žiaľ,   nie je prvý ani posledný, kto tak koná.
Je to absolútne v jeho kompetencii, ale komu chce potom hovoriť o chove tých pravých čistých aziatov? 

Ja to po toľkých rokoch  chovu aj z ľudského hľadiska  chápem, že majitelia svojich psov si nechcú pripustiť žiadne vážne chyby, predsa sa nevzdajú len tak ľahko  svojho  miláčika! Veď vyhral nejednu výstavu, tak kto si dovoľuje  spochybňovať jeho kvality? Akým právom niekto útočí voči kompetentným rozhodcom?

Všetko ok?

Viem sa vžiť do  podobnej situácie, nakoniec  sám som prešiel etapou mnohých výstav s pomerne peknými výsledkami. Sú však tieto hodnotenia skutočne objektívne, vystihujúce skutočnú hodnotu vášho jedinca? Z vlastných dlhoročných skúsenosti pochybujem a dodávam, že aj výsledky nejedného psa z našej chovateľskej stanice neboli objektívne. Odstupom času to vidím tak, že ak  importovaná sučka LI bola prvou šampiónkou Slovenska  v súlade so všetkými požiadavkami na dobrého aziata, tak napríklad Edigej Borojo , ktorý vyhral nejednu výstavu a bol druhý na Svetovej výstave vo Fínsku, si takéto ocenenia nezaslúžil. A uvediem aj prečo. Edigej bol síce jeden atraktívny pes, ktorý sa páčil ľuďom už na prvý pohľad., lenže mal problémy s lakťami, skrátka opuchnuté lakte v dôsledku dysplázie lakťových kĺbov. Paradoxne žal na výstavách úspechy, keď raz dokonca na medzinárodnej výstave rozhodca ocenil jeho chorobne zhrubnuté predlaktie s tým, že má na ňom pekne vyvinuté svaly.

Viditeľné opuchy s otlakmi

Z množstva rozhodcov,  ktorí ho posudzovali, len jedna pani rozhodkyňa z Poľska konštatovala, že pes nie je zdravý. Samozrejme, vtedy sme boli urazení, ale časom sme pochopili, že práve táto pani pomenovala skutočný stav tohto psa. Jeho sestra Ejsar, šampiónka, atraktívna, veľká, hodne veľká, suka, nad ktorou sa rozhodcovia spolu  s nami rozplývali, mala  identický problém. Pochopili sme, že tadiaľto cesta nevedie v čom nás utvrdilo aj to, že sme jedného psa z toho vrhu museli dať operovať.  Počas pomerne dlhého obdobia stráveného na výstavách sme zažili toho naozaj neúrekom a žiaľ videli mnoho víťazov s viditeľnými defektmi. Nejeden šampión mal operované lakťové kĺby a nejeden kravský postoj. Iste,  nie každá deformácia musí byť dôsledkom genetických daností, ale ten predpoklad je vysoký. A nepovažujem to za niečo strašné ak niektorý jedinec má nejaký náznak nekorektného postoja hrudných, alebo panvových končatín. To, čo však za strašne a neprijateľné považujem je,  ak takýto pes, alebo sučka získavajú vysoké hodnotenia.  Deformácia kĺbov môže nastať rôznymi spôsobmi a okrem genetickej danosti sa na nej môže podpísať nesprávne kŕmenie, skoré a nadmerné zaťažovanie mladých jedincov, alebo aj úraz. Mali sme importovaného psa menom Ak-Eľbars, u ktorého boli náznaky francúzskeho postoja viditeľné. Paradoxne práve tento pes dal s rôznymi sučkami pomerne kvalitné potomstvo bez akéhokoľvek náznaku spomínaného postoja. Psa sme importovali ako 7 mesačného a ako šteňa bol určite podľa fotografií prekrmovaný. Neviem isto, ale je možné, že práve tam vznikol daný problém.

zreteľné problémy s kĺbami, ktoré sú príčinou francúzskeho postoja

Nie je hanbou ak sa niečo nepodarí, či už pri importoch, alebo odchovoch, venujeme sa predsa živým tvorom a chov sa nedá presne matematicky vypočítať, hanbou však podľa mňa je, ak majitelia, alebo chovatelia úmyselne zakrývajú problémy, ktoré aj tak časom vyjdú na svetlo. A ešte väčšou hanbou je kryť za každú cenu a používať jedincov u ktorých potomkov sa negatíva už prejavili v miere ťažko akceptovateľnej. Nemusíte so mnou súhlasiť, je to môj pohľad, no možno by nebolo zlé aspoň sa zamyslieť nad tým, čo tu prezentujem a o čom píšem. Mne

to môže byť v podstate jedno, ako si riadia svoju chovateľskú činnosť jednotliví chovatelia, alebo ako pristupujú majitelia ku svojim psom, ktorí nie sú v poriadku v rámci zdravotného stavu, alebo charakteru, pretože aj tak nemôžem zmeniť ich myslenie a postoje. Môžem len z času na čas poukázať na problémy, ktoré reálne existujú.

Zdravý, alebo s problémami kĺbov? Majiteľ tvrdí, že zdravý, mnohí čo ho videli zase opak. V podstate to je jedno, lebo to nie je pes, ktorý by v Strednej Ázii dokázal bez problémov existovať a nesie hodne netypických nežiadúcich znakov podľa Faridy Bolkunovej, ktorá psa po seminári v ČR republike ohodnotila.

To je všetko, len poukázať. Som už príliš dlho pri našom plemene k tomu, aby mi niekto vešal na nos somariny a rozprával rozprávky o psoch, ktorých som na vlastné oči videl. Tvrdenie o psovi, ktorý si práve poranil labu a preto kríva a potom o pár dní opäť špatne stúpne a znovu kríva, môže platiť možno pre začiatočníkov, alebo naivky.  Ja si pred problémami oči zatvárať nebudem, čoho dôkazom je aj nejedno odstavenie chovných jedincov v našej chovateľskej  stanici a v nejednom prípade jedincov skutočne výstavne úspešných navonok atraktívnych. Tiež jedinec bez charakteru by mohol  byť trebárs aj šampiónom Marsu, u nás v chove šancu nedostane.
A či še budzete hnevac, po týchto mojich slovách je len vašou vecou. Môžete sa hnevať spokojne, našťastie nie sme v rozprávke a váš nos zostane na svojom mieste.